Už viem - básničky

Miša bolí päta,
 
pomôže mú mäta.
 
Jana bolí päsť,
 
mal by zdravšie jesť.
 
 
 
Prišiel k nám pán ,
 
mal plný džbán.
 
v pohári džem,
 
ja mu ho zjem.
 
 
Na lúke , na medzi
 
darí sa nevädzi.
 
A tamto v tráve
 
rýdziky - pravé.
 
 

Frajer Fero farbu kúpil,

včera dvere natrieť skúsil.

Zafarbil si fúzy, šaty....

Fíha , Fero, fešák si ty !

 

Gazda Gusto guľáš varil,

lenže sa mu nepodaril.

Margita mu vraví:

Vegeta chuť spraví.

 

Nad chotárom čierne mraky,

chrobák hľadá úkryt dáky.

Chodil chudák po chodníku,

pod kameňom našiel dierku.

 

 Na koňa si Táňa sadla,

keď sa pohol, skoro spadla.

Do cesty im kameň prišiel,

kôň sa zľakol, z cesty zišiel.

 

 Ďateľ ďobe do stromu

izbu veľkú, ohromnú.

Neúnavne pracuje,

mláďatkám ju hotuje.

 

Ťapká Maťko ťap,ťap,ťap,

veď ja som už veľký chlap!

Zaťapkal si blatom líčko,

okrem toho nové tričko.

 

Pozri Ľubo - všade ľad,

ten máš veľmi, veľmi rád.

Len si veľký pozor daj

a zbytočne nepadaj!

 

Hudie svrček na husličky,

vkradol sa nám do izbičky.

Hugo kričí:Dosť,

si nezvaný hosť!

 

Čokoládaka , čokoláda,

tú má naša Želka rada.

Potom kriví ústa v plači,

že ju zasa v brušku tlačí.

 

Žela žele miluje,

v Žiline ho kupuje.

Malinové želé

zjedla Želka celé.

 

Skáče poľom zajačik,

preskočil aj potôčik.

Vyľakal tam kačičky,

ukryli sa pod kríčky.

 

Dušan hľadá pršiplášť,

lebo vonku prší dážď.

Nenašiel ho , ako vždy ,

teraz mokne na daždi.

 

Cyrilovi zhasla svieca

a tma tmúca vyšla z vreca.

Potom prišla tmavá noc

príď mu mesiac na pomoc.

 

Betka babke hovorí:

Vyberme sa do hory!

Pod dubom, či pri buku

rastú huby v klobúku.

 

Štefan šepká, Štefan volá:

Vraj nám zmizla naša škola!

Zobudil sa ráno sám,

škola stála bola tam.

 

Zajtra bude sobota,

Ruda čaká robota.

Rudo robí chyby,

radšej chytá ryby.

 

Zlatica má prsteň zlatý,

Zita by tiež chcela taký.

Zase jej však postačí,

obyčajný hračkársky.

 

Kohút zrána kikiríka

s kurína i spoza kríka.

Budí sliepky , budí deti:

Na nebi už slnko svieti!

 

Trhám , trnky trhám,

pre Terku ich zberám.

Za tie buchty tvarohové,

za autíčko krásne nové.

 

Paľko s Peťom, to sú majstri,

len sa im tak v očiach jastrí.

Postavia si pekný dom,

budú spolu bývať v ňom.

 

Ypsilon a mäkké i

pobili sa na poli.

Zvíťazili? Napoly!

Škoda bitky na roli.

 

Naša sestra Nataša

Nine vlasy natáča.

Nožnicami vlasy strihá,

len sa jej tak ruka mihá.

 

V zdravom tele ,zdravý duch,

dýchaj Vierka, čerstvý vzduch!

A tak Vierka ide von

 s novučičkým bicyklom.

 

Bruško potom hlavička,

hotová je osmička.

Tíško kričí: Ja sa bojím ,

jaj veď som hore nohami !

 

Urban uši skrýva,

vraj ich neumýva.

Nehambíš sa Urban

na hlave mať turban?

 

 

Číslo sedem bičom plieska

na Adama pritom vrieska.

Vraj má veľmi krivú nôžku,

potkol sa a udrel trošku.


 

Sočil skoan z močiara

do panského kočiara.

Pocestuje stopom,

za prekrásnym morom.

 

Oto ono otvoril,

ohryzok von vyhodil.

Olina mi hovorí:

To sa predsa nerobí!

 

Jano s Jurom jačia,

čo im sily stačia.

Vyplašili ježka,

už do lesa bežká.

 

 

,,Krivá čiara, potom bruško,"

mrmle tíško macko Uško.

,,Napísal som číslo šesť,

vyhladol som, idem jesť.

Zaslúžimsi dobrotu

za statočnú robotu."


 

Náš Ivanko šikovný je,

na koberci gate šije.

Ivanko je veľký herec,

prišil gate o koberec.

 

 

Päťku nemá nikto rád,

len Peťko je jej kamarát.

Nechodí však do školy,

preto sa jej nebojí.


 

Laco rezal poleno,

zranil si však koleno.

Keď to Lacko nevieš,

polená viac nerež!

 

Emil láka Elenu,

na sladučkú malinu.

Emilko , ty nevieš,

že mám radšej egreš?

 

 

Štvorka ako stolička,

stená, že je maličká.

Sašavraví: ,,Nesmúť

preto,

zväčším čiaru a už je to."

 

 

Trojka ako vrana kráka,

vraj má zobák ako straka.

Gabika jej hovorí:

,,Guma zobák opraví."


 

Moja mama vraví,

nech sme stále zdraví.

Všetku mrkvu zjeme,

mame nepovieme.

 

Dvojka je labuti podobná,

v zošite tŕoni sťa kráľovna.

Pozor ,Evka, pozor daj,

hlavičku mi nestískaj!

 

Adam volá Alfonzovi,

že má autiak celkom nový.

Amerika široká,

bude jazda divoká.

 

 

Čiarka, ako šikmá strieška,

potom naklonená nôžka.

Hotová je jednička,

teší sa z nej Anička.

 

 

1. Šlabikár si otvorím,

   veršíky si hovorím.

   Naučím sa rýchlo hlásky,

   keď sa dívam na obrázky.

 

2. Do školy , do školy!

   To je nám po vôli.

   Do úľa včeličky,

   do školy detičky.

 

3. V škole tíško sedím,

   nikdy sa nevrtím,

   keď chcem niečo ,  zdvihnem rúčku

   a vstanem si potichúčku.

 

4. Už viem ako sedieť mám,

    nôžky pekne spolu dám.

    Rúčka rovno vzpriamená

    a píšeme písmená.